Blog

https://hagyari.blog.sme.sk/

Meníme veci k lepšiemu....aj medzi úradníkmi

Svet sa mení. Chvalabohu. Som rád, že toto poznanie zažívam na vlastnej koži a v samospráve o čosi rýchlejšie. Menia sa ľudia, mení sa legislatíva, mení sa prístup a trhové správanie čoraz viac preniká aj do verejného sektoru.

Ukážkou toho je aj systém riadenia kvality, získanie certifikátu ISO 9001, ktorá je už bežným štandardom v súkromnom sektore, vo verejnej správe skôr vzácnosťou. Zamestnanec verejnej správy je človek, ktorý v prvom rade rieši. Či ide o matričný zápis, možno na pohľad banálne overenie podpisu, alebo vyriešenie závažnej sťažnosti, takmer na 100% ide o priame jednanie s občanmi mesta.

Prístup a kvalifikácia sú teda na prvom mieste v rebríčku hodnôt zamestnávateľa. Ľudí, ktorí u nás pracujú chceme motivovať a rozvíjať ich potenciál. Preto sme vytvorili a podporili niekoľko projektov za účelom vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov a postupne prepracovali plán vzdelávania. Ich rastom sa dvíha aj motivácia, úspešnosť zvládnutých a vyriešených situácií a spokojnosť občana. Lebo tá je prioritou a zamestnanec je verbálnym i neverbálnym komunikačným spojivkom mesta práve s jeho obyvateľmi. Tým spojivkom môže byť aj kancelária prvého kontaktu, ktorou sme zamedzili tzv. úradnej turistike a ľudí sme presvedčili, že aj jednanie na úrade sa môže podobať napr. vybavovaniu záležitosti v banke. S okienkami, profesionálnym a tiež bezbariérovým prístupom. S recepciou, milými ľuďmi, ktorí musia vedieť vysvetliť, vybaviť a ozvať sa späť..."Vaša žiadosť bola vybavená pane, príďte si prosím na úrad pre to a to vtedy a vtedy..."

Občas sa pojem "konkurencieschopnosť" v rámci verejnej správy zdá byť pojmom nepochopiteľným, no pri bežnej manažérskej swot analýze na ňu narazíte pri takmer každej otázke a je dôležitá aj pre získavanie nenávratných finančných prostriedkov z Európskej únie. Som veľmi rád, že vieme vzdelávať kvalitných ľudí, že vieme dvíhať ich hodnotu na trhu práce a že je to aj pre nich samých osobnostná motivácia. Mesto Prešov vie pracovať veľmi dobre v oblasti ľudských zdrojov a dokazuje to aj spracovanými materiálmi a absolvovanými školeniami svojich zamestnancov. Rastom kvality poskytovaných služieb občanom narastá aj nápor na kvalitu pracovníkov a my chceme, aby kvalitní ľudia zostávali doma na východe a teda aj doma v Prešove. Naše mesto tak má predpoklady byť príkladom a motivátorom aj pre iné samosprávy.

Čítajte viac: https://hagyari.blog.sme.sk/c/247359/Menime-veci-k-lepsiemuaj-medzi-uradnikmi.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=home_oneline#ixzz155CUCD00

Deň nezávislosti

Do novembrových komunálnych volieb zostávajú štyri týždne a čoskoro sa začnú rozdávať reklamné tričká. Rozdáva ich každý kandidát, sú už akousi tradičnou symbolikou určitej príslušnosti. Nie nadarmo sa aj straníckym kandidátom hovorí, že nosia tričká politických strán.

V podmienkach Slovenska najčastejšie modré, či červené... Je teda zrejmé, že aj v týchto mierových časoch sa schyľuje k ďalšej veľkej politickej bitke. Predpovedajú to nočníkové búrky, ktoré rozpútavajú jednotlivci...najčastejšie tí v tričkách. Tentokrát nepôjde ani tak o bitku pravice versus ľavice, ako je tomu na celoslovenskej úrovni, ale o boj nezávislých kandidátov proti politickým stranám. Nezávislých máme tento rok aj v Prešove až o 60 viac ako pred štyrmi rokmi. Už samotný počet prihlásených nezávislých kandidátov svedčí o úspešnosti na.ierania bežného občana politickými subjektmi, ktorý nie je spokojný ani s predstaveniami bývalej vlády a netlieska po zdvihnutí opony ani tej súčasnej. Úprimne povedané, ani sa im nedivím a stojím na ich strane, doslova na čele tejto barikády. Do politiky na nižších stupňoch, povedzme tej lokálnej sa v preoblečení za politické strany dostávajú často nevýrazné bytosti, nezriedka neschopné postarať sa o svoju vlastnú ekonomickú existenciu. Sú samozrejme aj schopní, nebola by to výnimka, keby nepotvrdzovala pravidlo, no spravidla sú v komunálnej politike najčastejšie osobnosti nezávislé. Ľudia, ktorí boli osobnosťami dávno pred vstupom do politiky a zostanú nimi aj po výstupe z nej. Príkladov je viac než dosť. Nemám rád pseudocelebrity a rovnako aj pseudopolitikov, ktorí prestávajú byť registrovaní verejnosťou bezprostredne po vyzlečení farebného trička, nezriedka je práve to ich samotnou identitou. 20 rokov po revolúcii je dostatočne dlhá doba na to, aby sa aj na Slovensku odhodlali tie skutočné osobnosti zanechať po sebe niečo dlhodobé a pozitívne. Je čas na to, aby aj komunálnu politiku brali ľudia ako poslanie, nie ako formu zárobku, či teplé miesto v predstavenstve alebo dozornej rade mestskej firmy, prípadne finančnú odmenu za prácu v komisii a účasť v mestskom zastupiteľstve.

Pred 4-mi rokmi som vstupoval do komunálnej politiky ako nezávislý s naivnými predstavami, že sa tu riešia pragmatické problémy – stavby ciest, opravy škôl a pod. No realita bola často iná. Pokyny z okresných centrál či stranícke tričko bolo na zastupiteľstvách častejšie ako zdravý rozum. Práve pred štyrmi rokmi som na šok politológov vyhral ako nezávislý v treťom najväčšom meste na Slovensku. Aj môj príklad poukazuje na to, že niekedy je v tej komunálnej politike bližší profesionál z praxe než niekoľkokrát vyprané stranícke tričko.

Ak my, nezávislí dohráme túto bitku do úspešného konca aj tu na Slovensku, tak potom je načase uvažovať nad tým, ako sa zúčastniť aj šachových turnajov veľkej politiky. Príkladov vo svete je dosť...najbližšie v Českej republike.

Exempla trahunt...

Milí Prešovčania,

volebná kampaň sa podľa zákona začína až desiateho novembra, no celý Prešov je už niekoľko týždňov oblepený bilboardmi, plagátmi a v poslednej dobe pomerne často aj kde-tade načierno namontovanými bannermi. Ľudia, o ktorých nebolo štyri roky ani počuť začali svoju kampaň klamstvami, zavádzaním a ohováraním. S krátiacim sa časom čaká to isté aj vaše schránky. Nuž...kampaň.

Pre určitých ľudí nie je dôležité posudzovať človeka podľa toho, čo všetko urobil, ale zlomyseľnou demagógiou sa snažiť presvedčiť okolie, že sa vlastne neurobilo nič. Pýtajú sa, kde je tých 1000 pracovných miest. Nuž, len samotný Lear ich vytvoril 1000 a v priebehu niekoľkých mesiacov prijme ďalších 200. Len pre zaujímavosť, Tatrabanka, CS Cargo, Mc Donald´s, MSC Electronics a iní vybudovali ďalších niekoľko stoviek. Pýtajú sa, kde je mestečko mladých. Pýtajú sa to tí, ktorí cez svojich poslancov zamietli projekt rekonštrukcie amfiteátra, kde malo spomínané mestečko stáť. Chýba im park na Sekčove. Aj mne chýba a rád by som ho tam mal v prípade, že by sme neboli zdedili problémy s priemyselným parkom IPZ Záborské, za ktorého dokončenie a sprevádzkovanie muselo mesto zaplatiť 400 miliónov. To je tých 400 miliónov, ktoré im chýbajú na ďalšom bilboarde, kde tvrdia, že naše mesto je zadĺžené. Áno, mesto má aj úvery, ale...V súlade so zákonom máme možnosť výberu ešte väčšieho úveru, ale načo? Ustáli sme krízu a podľa ukazovateľov pôjdeme v blízkej dobe s číslami hore. Prešov má podľa ratingových agentúr hodnotenie Aa2 so stabilným výhľadom, čo v medzinárodnom merítku znamená rovnaký status ako niektoré európske veľkomestá.

Čo to znamená? Že odborníci nás oznámkovali lepšie ako Košice. Čo to znamená? Že všetky slovenské banky majú záujem financovať naše mesto.

V IPZ nájde do 18-tich mesiacov nové zamestnanie ďalších 1200 ľudí z mesta a blízkeho okolia. Ak by sme nemuseli financovať priemyselný park, mali by sme už aj park na Sekčove, aj olympijský bazén....

Chýbajú im parkovacie miesta na sídliskách. Za štyri roky sa ich postavilo niečo vyše 500 a ďalšie stovky sa stavajú v týchto mesiacoch. Nuž a či sa pohla doprava na ul. Nábrežnej, novovybudovanej Okružnej, na nových križovatkách na Šidlovci, pri ZVL, Hlavnej križovatke ... to nechám na vaše posúdenie.

Zrejme vám však neušlo, že sa komplexne rekonštruujú základné školy, že sa stavajú detské ihriská a športoviská, že mesto žije kultúrne a športovo tak, ako nikdy predtým. Dali sme viacero šancí mladým a priestor schopným. Vzdali sme úctu seniorom, kultúre a umeniu.

Prešovčan, to znie teraz hrdo. Som presvedčený, že to všetci tak cítime. Pravdu nemožno umlčať tým, že vylepím na bilboardy lživé polopravdy. Ja sa nikdy neznížim ku nenávistnej lživej negatívnej kampani. Riadim sa totiž heslom, že iba ten, kto sám nemá čo ponúknuť, sa prezentuje ohováraním druhých.

Nie som nominantom žiadnej politickej strany. Pracoval som pre svoje rodné mesto a budem rád, ak rozbehnuté projekty spolu dokončíme a začneme ďalšie. Preto dúfam od vás -svojich rodákov v spravodlivé posúdenie a použitie vlastného zdravého srdca a rozumu.

Milí Prešovčania !

Ani som sa nenazdal a štyri roky ubehli ako voda. Ako primátor opäť stojím na Kalvárii a pozerám na naše nádherné mesto, ktoré isto tak ako mne, aj vám prirástlo k srdcu. Je to naše mesto. Mesto, kde rastú naše deti, kde prežívame svoje každodenné radosti a starosti. Mesto, kde si užívajú svoj zaslúžený odpočinok naši rodičia a starí rodičia. Mesto, ktoré zo dňa na deň mení svoju tvár, stáva sa dôstojným domovom nás všetkých. Nás všetkých, čo sa dennodenne usilujeme, aby sa tu žilo krajšie a lepšie.

Mám dobrý pocit. Dokázali sme spolu veľa. Veľa aj z toho, čo som si pre Prešov predsavzal s vašou pomocou urobiť. Je pravda, že dosť práce, ktorú treba dokončiť, je ešte pred nami. A ja si ctím, ako väčšina z vás, zásadu východniarskej duše, že od začatej roboty sa neodchádza.

Preto som sa rozhodol! Áno, idem do toho, idem nedospávať noci, idem sa púšťať do niekedy nezmyselných súbojov, ktoré, viem vopred, nedonesú nič pozitívne. Idem čeliť nie vždy úprimným snahám pomôcť mestu. Idem dokončiť veci, ktoré trápia nás všetkých.

Preto budem trpezlivo počúvať vaše hlasy a opierať sa o nich. Prijmem každú pomocnú ruku, každú radu, každú skúsenosť. Viem, že nebudem osamelý, viem, že väčšina vás mi pomôže lebo máme radi naše krásne mesto.

Uplynulé štyri roky neboli vôbec ľahké, ale napriek hospodárskej kríze, ktorá zasiahla celý svet, sa Prešov za toto obdobie zmenil k lepšiemu. Dokázali sme ho reálne rozhýbať. Spoločne sme doriešili problém dobudovania Nábrežnej ulice a tým aj odklon nákladnej dopravy z ul. 17. Novembra, Okružnou ulicou sme spriechodnili centrum, odstránili sme chaos z križovatiek pri ZVL a Bajkalskej, ale aj Levočskej. Pomohli sme štátu pri dobudovaní prvej časti tak potrebnej diaľnice ako aj pri rekonštrukcií veľkej križovatky na Námestí mieru. Mysleli sme aj na ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc a dostávajú ju aj vďaka spolupráci s tretím sektorom a cirkvami. Dodržal som slovo a už štyri roky dávam polovicu svojho platu a všetky odmeny práve na tento účel.

Jednoducho všade, kam sa pozriete, vidíte zmenu. Zmenu, ktorú Prešov potreboval a potrebuje. Chcem Vám povedať ešte niečo veľmi dôležité. Som primátor Prešova, ktorý kandidoval bez podpory politických strán a tak to aj zostane. Mesto totiž nie je o politike, ale o práci pre Prešovčanov bez ohľadu na príslušnosť k politickým farbám. Neexistuje farebná stupnica, ktorá by bola ukazovateľom schopností človeka. Avšak našiel som tu mnohých ľudí, ktorí tak ako ja, tak ako aj vy, milujú naše mesto, nemajú politickú príslušnosť, sú a chcú byť aj ďalej nápomocní pri jeho rozvoji.

Tak som sa teda rozhodol. Rozhodol som sa neodísť od načatej práce a spolu s Vami dokončiť prerod Prešova na modernú metropolu. Dovoľte mi preto poďakovať vám za podporu a dôveru počas uplynulých štyroch rokov lebo práve kvôli nej sa budem opäť uchádzať o váš hlas v novembrových primátorských voľbách.

Byty zdarma pre neplatičov sú povera

Ak totiž nejde Mohamed k hore, ide hora k nemu. Priamo na radnicu, neohlásene, s nastavenou rukou, povážlivo: “Primator ta daj byt bo mi syn pridze o mešac z vezeňa“. Alebo: „Ta my by sme chceli byvac sami, bo žena prišla teraz z porodnice“. A ako dôkaz prídu rodičia aj s novorodencom v kočíku...

Číslo dlhu na nájomnom na mestských bytoch už toľkokrát preletelo mediálnym éterom, že keď poviem 1,2 mil. €, hociktorý Prešovčan si povie „Jasné, Stará Tehelňa“. Netreba hneď hádzať všetkých do jedného vreca, ktorí bývajú na jednej adrese. Ale pravdou je, že najväčšia miera nedisciplinovanosti je práve na Starej Tehelni. Okrem dlhu, ktorý tu vzniká, na Starej tehelni bol (a je) problém so zvýšenou kriminalitou. A aj so snahou niektorých obyvateľov, tromfnúť v množstve neporiadku košický Luník IX.

Nemusím tam chodiť každý týždeň, aby som poznal našu domácu problematiku dopodrobna. Ak totiž nejde Mohamed k hore, ide hora k nemu. Priamo na radnicu, neohlásene, s nastavenou rukou, povážlivo: “Primator ta daj byt bo mi syn pridze o mešac z vezeňa“. Alebo: „Ta my by sme chceli byvac sami, bo žena prišla teraz z porodnice“. A ako dôkaz prídu rodičia aj s novorodencom v kočíku. Nik nemá napísané na čele, či je, alebo nie je zodpovedný voči zverenému majetku, či bude poctivým platiteľom, alebo pokazí štatistiky. Štatistiky sa nedelia na čierne, alebo biele. Naopak - sú čierne na bielom. A žiaľ, vývoj celoslovenskej spoločnosti to zariadil tak, že hnevajú najmä tú bielu časť.

Spravodlivý hnev pochytí človeka najmä keď vstúpi do jedného z 27 zapečatených zdevastovaných bytov. Nie je tam nič. Absolútne nič. V bývalej obývačke dokonca poznať stopy po snahe ukradnúť nosnú stenu! Raz darmo, aj pórobetón sa zíde. Túto tému sme neraz otvárali na stretnutí K8 aj s košickým primátorom. Nikdy som v tejto veci nerezignoval.

Už v roku 2007 sme v Prešove upravili niektoré smernice a všeobecne záväzné nariadenia a začali sme s taktickou prevýchovou. Najskôr sme kvôli pozastaveniu tvorby dlhu na mestských bytoch zriadili Inštitút osobitného príjemcu. Ten spravuje dávky najťažším sociálnym prípadom, ktoré by kvôli neplatičstvu prišli o strechu nad hlavou. Spravodlivý hnev káže „Vyhodiť bez sentimentu na ulicu!“, ibaže tam sa právo nekončí. Mestá a obce sa v zmysle sociálnych kompetencií musia postarať aj o týchto ľudí. Takže neplatiča by sme iba prekategorizovali.

Správca sa ukázal ako výborný prostriedok. Do mestskej kasy sa mu od týchto ľudí podarilo vrátiť vyše 50 000€ a ľudí začal učiť šetreniu. Ďalším krokom bolo obmedzenie dĺžky nájmu. Nájom bytov je možný len krátkodobý a predĺženie možné maximálne na dva roky, pri dodržaní podmienky absolútnej platobnej disciplíny. Mnohí pochopili, začali sa prispôsobovať pravidlám a my sme pochopili, že sme na dobrej ceste.

S neporiadkom sme sa vysporiadali prostredníctvom malých obecných služieb, vďaka ktorým vieme konkrétnych dlhodobo nezamestnaných poslať na aktivačné práce do konkrétnych lokalít. V preklade – vieme človeka prinútiť, aby si poupratoval pred vlastným vchodom.

Témou zdevastovaných bytov sme sa neraz zaoberali aj na rokovaniach mestskej rady. Nemohli sme ich totiž prenajať, kým nebudú vyhotovené revízne správy z plynární a elektrární. Tento kolotoč uzavreli chýbajúce elektroinštalácie a vykurovacie telesá, kvôli ktorým nie je možné revízne správy vyhotoviť. Základné vybavenie jedného bytu stojí mesto 5000 €, pričom ide o čistú stratu. Ten, kto ju „vyrobil“ sa samozrejme stratil bez stopy tiež.

Sadli sme si s odborom správy mestského majetku a odborom sociálnych služieb a dali sme dokopy Dohodu o uzatvorení budúcej nájomnej zmluvy. Tým, ktorí boli vyžrebovaní a čakajú na byt, sme tak dali možnosť dostať sa k bytu prakticky okamžite, ak doňho investujú vlastné prostriedky na kúpu základného vybavenia, ktoré si môžu po skončení nájomnej zmluvy zobrať so sebou. Mestu tým ušetrilo vopred stratené investície a budúcich nájomníkov motivovalo k ochrane teraz už vlastného majetku.

Predpokladám, že vlastné si devastovať nebudú. Ak sa optimisticky mýlim, tak budeme musieť vymyslieť opäť niečo nové. Aby to „čierne na bielom“ tak nebilo do očí.